Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

Spomienka na duchovného otca Petra ŤapákaVytlačiť
 

Rozlúčka s duchovným otcom Petrom Ťapákom

Dlhá nad Oravou, 11. 07. 2017

25 rok knaz 1.jpg

Vaša excelencia otec biskup, duchovní otcovia, ctihodné rehoľné sestry, drahá smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!

Kňaz je otec nežne milujúci, trpezlivý, láskavý a vždy odpúšťajúci. Keď na oltár, Ježiša zvoláva a potom v hostili bielej nám ho dáva...

Prišli sme poďakovať za Božie milosti, ktoré sme skrze ruky kňaza Petra Ťapáka dostali. To slovami nevyjadríme. Len láskavý Pán Boh vie, koľko nebeských darov zasial do našich Pucovských, Pribišských a Pokryváčskych duší počas jeho devätnásť-ročného pôsobenia v našej farnosti.  

Bol duchovným otcom, ktorý s láskou vítal farníkov už vo verande vtedajšej starej farskej budovy. Ako jeho duchovné deti sme vždy vedeli, že duchovný otec je u nás. Stále bol doma alebo v chráme. Jeho pravidelnými cestami boli iba stretnutia kňazov s otcom ordinárom a biskupom na zelený štvrtok a jedna návšteva svojich príbuzných v Kanade.  

Cesty zbožného kňaza, často s breviárom v ruke, smerovali do kostola, v ktorom dal zveľadiť pozlacovaním a rekonštrukciou hlavný oltár a bohostánok, ten najvzácnejší príbytok, v ktorom u nás prebýva sám Ježiš Kristus. Vďaka za výstavbu nového organa, ktorý svojím zvukom nielen nás spevákov povzbudzuje k živej účasti na liturgii, ale aj pri každej svätej omši zaznieva na chválu a slávu Boha, ku ktorému sa práve poberá. Tak veľmi mu ležalo na srdci, aby liturgické zariadenie svojou krásou prispelo k dôstojnému stretnutiu s Kristom. K tomu viedol aj nás veriacich. A keď naše milodary nestačili, postupne venoval kostolu      zo svojho majetku, - aj sumou prevyšujúcou vtedajších 300-tisíc slovenských korún, ktoré mu boli vyplatené ako odškodné za vykonávanie nútených prác v pracovných táboroch.

„Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene tam som aj ja medzi nimi.“ Medzi spoločenské udalosti v našej farnosti patrila každá svätá omša, vysluhovanie sviatostí krstu, prvého svätého prijímania, príprava k prijatiu sviatosti birmovania  a manželstva, odprevádzanie duší do večnosti, nevynímajúc oslavy životných jubileí veriacich, ako aj dvadsiate piate výročie jeho kňazskej vysviacky, či obnovenie tradície ďakovať za úrodu v našom katastri pri kaplnke sv. Vendelína.

Zo spoločenstva veriacich sa znova a znova vracal do samoty schátralej farskej budovy. No nezostával tam sám, vždy s Kristom. Novú farskú budovu nechcel stavať, on pokorný, ale aj poznačený ťažkosťami komunistickej éry, ktorá mu priniesla množstvo komplikácií počas výstavby príbytku pre kňaza v predchádzajúcej farnosti.

Kríž, znak spásy, ktorý sa pnie aj nad našou obcou, bude navždy pamiatkou na zbožného kňaza, ktorý životným príkladom aj nás učil, ako niesť ťarchu svojho kríža spolu s Kristom. Tým posledným životným krížom bola v Charitnom Zelenom dome na Spišskej Kapitule jeho posteľ, s ktorou zostal tesne spojený ako Pán Ježiš so svojim krížom.  Z tohto najťažšieho životného kríža sa jeho duša vzniesla k nebesiam.

„Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre...“, poúča nás svätý apoštol Pavol. Dnes môžeme konštatovať, že náš duchovný otec Peter Ťapák pozná Boha zreteľne z tváre do tváre. Pozná úplne toho, ktorého ohlasoval, v mene ktorého udeľoval našim skormúteným dušiam rozhrešenie, ktorého pri každej svätej omši držal v svojich kňazských rukách. Však jeho život bol neustálym spoznávaním a prehlbovaním lásky k samotnému Bohu aj cez prekážky vtedajšieho zriadenia, ktoré mu predlžilo cestu ku kňazstvu na dlhých 23 rokov. Od jeho kňazskej vysviacky dňa  21. júna 1970 nabrali prenasledovania iný ráz, no vždy nad nimi víťazila radosť vyplývajúca z kňazského stavu – aj v predchádzajúcich pôsobiskách Rabča a Oravský Biely Potok. Dnes chceme poďakovať Pánu Bohu, že sme ho mohli spoznať v rokoch 1983 – 2002 a jeho prítomnosťou v pucovskej farnosti spoznávať Krista Spasiteľa a približovať sa k nemu.

Lúčim sa a ďakujem v mene veriacich farnosti Pucov a jeho nástupcov – kňazov pôsobiacich v našej farnosti.

Večnosť v Božej prítomnosti nech je Vám odmenou za Váš zbožný kňazský život.

Odpočívajte v pokoji!

Fotogaleria rozlúčka

 


 
 

dnes je: 20.8.2017

meniny má: Anabela

webygroup
ÚvodÚvodná stránka